4.5.2025
B L U E M E N T A L B L U E S
KOĽKO Z MOJICH PODÔB SA DOŽIJE RÁNA?
I.
Súmrak zahryznutý do
hrdla mojej prítomnosti
rozoznieva organové
píšťaly komínov
II.
Rozhárajúce sa pece
muších krematórií sa skláňajú
nad ulicami bez mäsa a kostí
kde sa po častiach snažím vyvetrať
z teba a seba fragment
zatuchnutej lásky
Nad vykostenými ulicami v potemnelých oknách
míňam
obrazy
za nechty zašlej prázdnoty
Tlejúce ticho lynčované štekotom električiek
a
nejasné vidiny
prešľapujúce v sypkom snehu aký padá iba ráno
Rozdelení vlastnou dvojjedinosťou
po nebeskej klenbe
naháňame rozutekané oči